Mám 12 rokov, chodím do 5. ročníka na základnej škole v Košiciach a najviac milujem recitáciu a slovenský jazyk. Keď recitujem, mám pocit, že som úplne slobodná – môžem povedať všetko, čo cítim, bez toho, aby som musela vysvetľovať, kto som.

Môj príbeh sa nezačal ľahko. Keď som bola maličká, moji rodičia ma spolu so sestričkou dali do detského domova. Vyrastali sme tam až do mojich ôsmich rokov, potom nás presunuli do iného domova v Sečovciach. Až keď som mala deväť, prijala nás žena môjho strýka, ktorá sa o nás od tej chvíle stará ako o vlastné deti. U nej sme už tri roky. Vďaka nej mám domov na Luníku IX.

V škole môj talent objavili učitelia, ktorí vo mňa verili – aj vďaka nim som sa stretla s významnou rómskou spisovateľkou Ivetou Kokyovou. Ukázali mi, že moje sny majú zmysel a že ak na sebe budem pracovať, môžem byť niekým, kto má hlas.

Dosiahla som už niekoľko úspechov:
🏆 2. miesto v krajskom kole súťaže Rómovia recitujú (2024)
📚 3. miesto v jazykovej súťaži Romano suno (2024)
🎤 Úspešná účasť v školských kolách Hviezdoslavovho Kubína a Šalianskeho Maťka

Od pani učiteľky mám diplom za prospech s vyznamenaním, známky mám prevažne jednotky, a do školy chodím s radosťou. V kolektíve aj medzi učiteľmi som obľúbená – vždy rada pomáham a učím sa nové veci.

Mojím snom je rásť – v recitácii, v jazyku, v poznaní seba samej. Možno raz budem sama písať príbehy. Ale teraz ešte potrebujem pomoc.

Finančnú podporu by som potrebovala najmä na knihy, školské pomôcky a všetko, čo mi pomôže napredovať a ďalej rozvíjať svoj talent. Viem, že keď dostanem šancu, premením ju na niečo krásne.