Volám sa Mariana Bužová, no najradšej mám, keď ma volajú Marianka alebo Mari.😊 Bývam s mamkou, ockom a babkou v osade v Hlinnom. Som jedináčik, má to svoje výhody aj nevýhody. Som tvorivá a nevadí mi byť sama, no je mi ťažšie deliť sa. 

Už na základnej škole som sa veľmi rada učila a pokračuje to doteraz. Chodím na strednú pedagogickú školu v Prešove, práve končím 1. ročník. Táto škola bola mojou prvou voľbou, pretože som rada medzi deťmi a ešte radšej, keď ich viem niečo naučiť, odovzdať im moje skúsenosti a vedomosti a to mi robí veľkú radosť. Raz chcem patriť deťom, a preto by som chcela pokračovať aj na vysokej škole, aby som sa stala učiteľkou. Ako učiteľka by som chcela dať možnosť hlavne rómskym deťom, aby sa v škole cítili videní a aby neboli už od začiatku pokladaní za menej ako ostatní. Niekedy v škole prehliadajú rómskych žiakov a nedajú im ani príležitosť sa ďalej rozvíjať.  

Mojou záľubou je písanie básní alebo celkovo písanie všetkého od poznámok v škole, až po vypisovanie šekov na poštu.😊 To, že rada píšem básne som zistila veľmi jednoducho, začala som písať a slová a rýmy mi ako keby vyskakovali z pera. Mám tiež veľmi rada cudzie jazyky. Angličtina je na prvom mieste, vždy sa teším, keď si viem pozrieť aj celý film v angličtine a rozumiem mu. Začala som sa učiť aj španielčinu. Je ešte toľko veľa vecí, ktoré sa dajú naučiť. 

Do Divých makov chcem patriť hlavne pre to, aby som sa posúvala ďalej vo vzdelávaní, rozvoji talentu a aby som bola niečoho súčasťou. Tiež si škola niekedy vyžaduje viac financií ako máme, keďže moja mama nepracuje, za štipendium a podporu by som bola veľmi vďačná.