JOŽKOV PRÍBEH

Mladého huslistu priviedol k hudbe jeho dedko, ktorý sám dlhé roky hráva. Napriek tomu, že rodina Jožka v hudbe podporuje a všetci sú na neho hrdí, len ťažko by sa jej mohol naplno venovať bez Divých makov.„Musel by som študovať niekde bližšie pri domove. To znamená, že by som nemohol študovať to, čo ma zaujíma,“ povedal nadaný chlapec, ktorému pomohol cestu z tejto situácie nájsť jeho kamarát Janko Šivák. Ten sa dostal do štipendijného programu ako prvý. S Jožkom chodili spolu hrávať a keďže vedel, že je šikovný, navrhol mu, aby sa skúsil prihlásiť.

Chlapec od narodenia žije v Raslaviciach a nemenil by to. „Páči sa mi moje prostredie. Nepotrebujem žiť v luxuse, som vďačný aj za to, čo mám,“ zhodnotil Jožko, ktorý aj tak vidí v Divých makoch šancu na lepší život pre celú svoju rodinu. „V budúcnosti by som im rád splnil všetko, po čom by túžili a čo si nemôžu teraz dopriať. Nielen rodičom ale aj súrodencom,“ prezradil huslista, ktorý si však väčšinu svojich snov ponecháva pre seba. „Nehovorím o svojich snoch, lebo potom sa mi nesplnia. Ale určite sa chcem presadiť v hudbe.“ Jeho prvoradým plánom je však skončiť strednú školu a úspešne zmaturovať.

Pani učiteľka mu dôveruje, že to zvládne, hoci momentálne trošku poľavil. Školskú dochádzku má výbornú, no tento polrok, čo u neho nie je pravidlom, má trošku problém s dvoma predmetmi. Jeho slabou stránkou je slovenský jazyk a čoraz ťažšie učivo z hudobnej náuky tiež nezvládol celkom tak, ako by si prial. Pokiaľ však ide o vystúpenia, nechýbal ešte na žiadnom. Veď do hudby je natoľko zbláznený, že vo voľnom čase buď hrá, alebo si chodí pozerať hudobné nástroje do obchodov.